Rozhodovanie a rozhodovací proces

Rozhodovanie a rozhodovací proces

Rozhodovací proces – proces voľby medzi viacerými možnými riešeniami (užšie poňatie, hľadanie a výber vhodných variantov riešenia vzniknutého problému).

Charakteristika rozhodovania

• výber alternatívnych priebehov činností, je základom plánovania,
• nie je možné zostaviť plán bez rozhodovania, to je o začlenení zdrojov, o spôsobe postupu,
• manažér považuje rozhodovanie za svoju hlavnú prácu, pretože musí „neustále“ rozhodovať o tom, čo ma byť vykonané, kto to má vykonať, kedy a kde a čas od času ako to má byť vykonané,
• je tiež súčasťou každodenného života každého človeka a priebeh činností,
• nie je možné posudzovať izolovane, pretože každé rozhodnutie sa prenáša aj na ostatné plány.

Dve stránky rozhodovania – kvalita rozhodovacích procesov ovplyvňuje zásadným spôsobom fungovanie organizácie

1. Meritórna stránka rozhodovania (vecná, obsahová)

• odráža rozdielnosti rozhodovacích procesov, ich špecifické rysy,
• príklady:
• výrobný program,
• kapitálové investície,
• uvedenie výrobku na trh, marketingová stratégia,
• organizačné usporiadanie,
• vytvorenie spoločného podniku,
• výber pracovníkov,
• jednotlivé procesy sú predmetom štúdia rôznych disciplín (marketing, finančný manažment, personalistika,…).

2. Procedurálna stránka rozhodovania– logická (procedurálne)
3. spoločné rysy a vlastnosti rozhodovacích procesov,
   • rámcový postup riešenia (identifikácia problému, vyjasnenie jeho príčin a cieľov riešenia, generovanie variantných riešení, hodnotenie a výber),
   • koncepty (úžitok a jeho meranie),
   • metódy a nástroje podporujúce riešenie rozhodovacích problémov.

Teórie rozhodovania

• teória úžitku (utility– prospechu pre organizáciu)– hodnotenie variantov podľa kritérií, ktoré prinášajú prospech,
• sociálno-psychologické teórie – zamerané na subjekt a jeho správanie sa,
• kvantitatívne orientované teórie– aplikácie matematických modelov a metód (operačná analýza, teória hier, rozhodovacia analýza),
• teórie rozhodovania v organizáciách – rešpektujú obmedzené schopnosti subjektu rozhodovania, ako aj obmedzenie racionality v organizáciách.

Normatívne teórie:

• poskytnutie návodu, ako problémy riešiť, aké modely použiť a akým spôsobom,
• tvorba noriem, ktorých aplikácia vedie k požadovanej kvalite rozhodovania,

Deskriptívne (popisné) teórie:

• získavanie poznatkov o tom, ako rozhodovanie skutočne prebieha,
• popis, analýza a hodnotenie rozhodovacích procesov, ich priebehu, predností a nedostatkov, správanie sa rozhodovateľa a ďalších subjektov v priebehu rozhodovacieho procesu.

Klasifikácia rozhodovacích procesov

1. podľa štruktúrovanosti rozhodovacieho problému a postupu riešenia – programované rozhodovanie, neprogramované rozhodovanie,
2. podľa informovanosti subjektu o rozhodovacej situácii – rozhodovanie v podmienkach istoty, v podmienkach rizika, v podmienkach neurčitosti
3. podľa počtu riešiteľov – individuálne rozhodovanie a skupinové (tímové) rozhodovanie,
4. podľa úrovne riadenia a časového rozpätia medzi prijatím a realizáciou rozhodnutia – strategické rozhodovanie na najvyššej úrovni riadenia, operačné rozhodovanie, taktické rozhodovanie,
5. podľa funkčnej oblasti – rozhodovanie o výrobe, rozhodovanie o financiách, rozhodovanie o ľudských zdrojoch, rozhodovanie o marketingových aktivitách, o výskumu a vývoji a pod.

Rozhodovanie v podmienkach istoty, rizika a neistoty

Rozhodovanie za istoty je považované za rozhodovanie deterministické. Vychádza z koncepcií plnej informovanosti a racionálneho správania sa rozhodovateľa. Pri rozhodovaní za istoty musí rozhodovateľ poznať všetky faktory t.j. všetky alternatívy, ich dôsledky a stavy okolia. Úlohou rozhodovateľa je v tomto prípade voliť alternatívu s najvyššou hodnotou úžitkovosti.

Pri rozhodovaní v podmienkach neistoty (rizika) pozná rozhodovateľ pri určitých stavoch okolia jednotlivé varianty a ich úžitkovosť. To, ktorý z týchto stavov skutočne nastane, však vie len odhadnúť s určitou pravdepodobnosťou.

O rozhodovaní v podmienkach neurčitosti hovoríme vtedy, ak sú známe alternatívy a ich výsledky pri jednotlivých stavoch okolia. Nepoznáme však pravdepodobnosť výskytu možných stavov okolia.