Racionalizácia ako všeobecná metóda optimálneho usporiadania pracovného procesu je známa už od začiatku 19. storočia. V podstate ide o to, aby ktorýkoľvek výrobný proces sa uskutočňoval na stále vyššej úrovni techniky, technológie, organizácie práce, výroby a riadenia.
Pri racionalizácii je potrebné sústrediť sa najprv na odstránenie zbytočného plytvania, ktoré a spravidla v rôznych formách objavuje vo väčšine podnikov ( veľké zásoby, poruchovosť zariadení, nevhodné usporiadanie pracovísk a pod.) a až potom zavádzať drahé automatizované komponenty. Racionalizácia by mala prebiehať od najjednoduchších činností ku komplexnejším.
Racionalizácia výroby sa prejavuje prostredníctvom usporiadania faktorov, ktoré pôsobia najmä na:
- objem výroby,
- kvalitu výroby,
- spotrebu surovín a materiálu,
- skladbu výrobného programu.
Potreba racionalizácie výroby vzniká tak, ako vzniká potreba racionalizácie ľubovoľnej vnútropodnikovej činnosti. Tá vzniká vlastne preto, že:
- určitá činnosť neplní voju funkciu,
- plní ju, ale je príliš nákladná,
- neplní ju a pritom je aj nákladná.
Racionalizácia je tiež podmienená tromi uvedenými dôvodmi, ktoré vyplývajú z konkrétnych podmienok výroby. Vychádza sa z toho, že funkciou výroby je zabezpečenie výrobného programu podniku v požadovanom množstve, kvalite a čase, pri minimálnych výrobných nákladoch. Racionalizácia sa potom zameriava na tie faktory, ktoré spôsobujú zhoršovanie plnenia funkcie. (Borovský, 2009)
Ciele a prínosy, ktoré je možné dosiahnuť pomocou racionalizačných procesov:
- odstránenie zdrojov strát,
- zvyšovanie produktivity a kvality,
- znižovanie vlastných nákladov,
- znižovanie rizika
- zvyšovanie výnosov,
- vytváranie optimálnych pracovných podmienok,
- zladenie záujmov výrobkov, predajcov a spotrebiteľov. (Szombathyová, Krauszová, 2008)
Racionalizačné úlohy
Príprava výroby a normovanie. Kvalitná príprava výroby má zvládnuť všetky problémy s výrobou po stránke technológie, kvality, pracovných postupov, organizácie a riadenia výroby tak, aby realizácia uvažovanej výroby v podniku prebiehala v rámci požadovaných technických, ekonomických a sociálnych noriem. Kvalitná príprava výroby priaznivo pôsobí na čas zábehu a ekonomické výsledky výroby, vyjadrené výrobnými nákladmi.
Organizácia práce a tvorba noriem obsluhy. Organizácia práce vo výrobe predstavuje spoluprácu ľudí a väzbu človek – stroj, ktorá vytvára optimálne predpoklady pre plnenie funkcie výroby z hľadiska pracovnej sily. Tento faktor nadobúda význam najmä v mechanických výrobách, kde v značnej miere môže pôsobiť na objem výroby, kvalitu výroby, ako aj spotrebu surovín.
Spotreba surovín a materiálov. Spotreba surovín a materiálov predstavuje spravidla značnú váhu v štruktúre výrobných nákladov. Ich znižovanie na jednotku produkcie pomáha znižovať výrobné náklady, a tým vylepšovať pomer príkonu a výkonu vo výrobnej činnosti.
Výrobný cyklus. Výrobný cyklus v podstatnej miere ovplyvňuje objem výroby, produktivitu práce a ekonomické charakteristiky. Skracovanie výrobného cyklu znamená prínos vo zvýšení objemu výroby, obehu obežných prostriedkov a produktivity práce.
Odstraňovanie úzkych miest. Neustále postupujúci proces robotizácie a automatizácie vedie k tomu, že v štruktúre výrobných nákladov sa zvyšuje podiel fixných nákladov, čo nepriaznivo pôsobí na úroveň vlastných nákladov pri nedostatočnom využívaní výrobnej kapacity výroby. Úzke miesta vo výrobe zabraňujú zvyšovaniu objemu výroby, a tak zabraňujú využívať priaznivý priebeh nákladov, ktorý je spojený so zvyšovaním výroby.
Rozpracovanosť výroby. Znižovať rozpracovanosť výroby je dôležité najmä v takých výrobách, v ktorých sú výrobné cykly značne dlhé alebo viažu značný objem obežných prostriedkov. Cesty skracovania rozpracovanosti sú rôzne a môžu byť technického charakteru alebo organizačného charakteru.
Rovnomernosť výroby. Je požiadavkou využívania základných prostriedkov zlepšovania kvality a znižovania výrobných nákladov.
Kvalita výroby. Podmienená je zvládnutím technológie, dodržiavaním technologickej disciplíny, stavom výrobného zariadenia, kvalitou surovín a materiálov. Výkyvy môžu spôsobiť zhoršovanie kvality výroby, a tým aj plnenie jej funkcie.
Systém motivácie a stimulácie. Obsluha výrobného zariadenia v mnohých typoch výroby môže vo veľkej miere ovplyvňovať spotrebu surovín, objem produkcie, kvalitu produkcie a pod. Ide o to, nájsť taký systém hmotnej zainteresovanosti, ktorý by pozornosť obsluhy usmerňoval k optimálnym výsledkom, systému zlepšovacích návrhov, k využitiu a zefektívneniu výrobného procesu. (Borovský, 2009)
Racionalizácia zabezpečujúcich procesov
Do racionalizácie zabezpečujúcich procesov môžeme zaradiť podnikové procesy hmotno-energetického charakteru, ktoré napomáhajú a podmieňujú hlavný proces v podniku, t. j. výrobný proces.
Podľa Dzurka (1973) tu patria:
- manipulácia s materiálom,
- zásobovanie výroby,
- údržba a opravy.
Manipulácia s materiálom
Manipulácia s materiálom patrí medzi tie predmety racionalizácie, ktorým sa v podnikoch venuje značná pozornosť. To preto, že oblasť manipulácie s materiálom viaže značný počet pracovníkov podniku a tiež základné fondy, čo nepriaznivo pôsobí na úroveň produktivity práce. V tejto súvislosti osobitnú pozornosť zasluhuje predovšetkým vnútropodniková doprava a skladové hospodárstvo. Mnohé racionalizačné štúdie z uvedených oblastí sú zameriavané skôr na technické ako na organizačno – riadiace problémy. Pritom aj pri technickom riešení sa spravidla zabúda na prispôsobenie technického riešenia do celého komplexu činností podniku, čím sa účinnosť technického riešenia, aj keď je niekedy uspokojivá, značne znižuje. Skúsenosti ukazujú, že v existujúcom systéme manipulácie s materiálom sú značné rezervy, ktoré pri vhodnom prístupe možno okamžite a bez nákladov využiť. (Dzurko, 1973)
Zásobovanie výroby
Osobitnú pozornosť racionalizácie treba sústrediť na zásobovanie výroby. Uskutočnené racionalizačné štúdie ukazujú, že značný objem obežných prostriedkov je viazaných práve vo výrobných zásobách. Pritom okrem toho, že zásobovanie vyžaduje neúmerne veľké náklady, dochádza k situáciám, že nedostatok určitých druhov materiálov (nie vždy podstatných) spôsobuje prestoje výrobného zariadenia. Neuspokojivá je najmä štruktúra zásob. Treba zdôrazniť, že aj prístup k riadeniu zásobovacích procesov je značne nehospodárny. Nehospodárnosť vyplýva z toho, že každej položke zásobovania je venovaná rovnaká pozornosť. Nepristupuje sa k riadeniu a evidencii zásob diferencovane podľa ich dôležitosti v obežných prostriedkoch a uplatňovanie praktických metód (napr. ABC metóda) je veľmi zriedkavé. Racionalizačné programy, smerujúce k zvýšeniu účinnosti riadenia sú ojedinelé, aj keď v tejto oblasti sú značné finančné rezervy podnikov. (Dzurko, 1973)
Údržba a opravy
Poslednú oblasť racionalizácie pomocných procesov v podniku predstavuje údržba. Pri racionalizácií údržby prichádzajú do úvahy riešenia problémov, ktoré sa týkajú:
- organizácie údržby,
- organizácie práce pri údržbe.
Doteraz uskutočnené prieskumy ukazujú, že vhodnou organizáciou údržby možno ušetriť značné množstvo pracovníkov a pritom neznížiť účinnosť práce útvaru údržby. Údržba v mnohých podnikoch je decentralizovaná, čím vzrástli značné nároky na pracovníkov. Uskutočnené racionalizačné štúdie nielen u nás, ale aj v zahraničí dokazujú, že využitie pracovníkov v údržbe je neuspokojivo nízke. Nevyužívanie pracovného času úzko súvisí s nedostatočnou úrovňou plánovania a riadenia, ako aj kvantifikáciou práce v údržbe. Nie menej príležitostí pre racionalizáciu v údržbe poskytuje aj organizácia práce pri vlastnom uskutočňovaní údržbárskych operácií. Použitie metód sieťovej analýzy v širšej miere ako doteraz umožní ešte skrátiť trvanie opráv, a tým zvýšiť prevádzkový čas výrobných zariadení. (Dzurko, 1973)
Racionalizácia organizácie
Pojem organizácie sa vysvetľuje rôzne. Pre naše potreby budeme uvažovať, že organizácia je miera usporiadanosti. V našich podnikoch existujú pracovníci alebo skupiny pracovníkov, ktorých pracovná náplň je organizácia podniku. O činnosti v oblasti hľadania najvhodnejšej organizácie podniku nemožno povedať, že by bola výrazne úspešná a prispievala z organizačného hľadiska k racionalite podniku. Nie vždy sú totiž správne riešené otázky vzťahov a spolupráce lineárnych a štábnych útvarov, najmä z hľadiska zodpovednosti, spolupráce a kooperácie, čo vyvoláva zníženie pružnosti a operatívnosti podniku. (Borovský, 2009)
Racionalizácia riadenia a správy
V rámci racionalizácie riadenia a správy sa stretávame s racionalizačnými úlohami zameranými na:
- racionalizáciu informačného systému,
- racionalizáciu metód a techniky riadenia.
Pri racionalizácii informačného systému sú úlohy zamerané na podrobné skúmanie informácií prichádzajúcich na jednotlivé miesta správy podniku, spracúvaných a vychádzajúcich z týchto miest. Tieto racionalizačné rozbory skúmajú, či jednotlivé pracovné miesta dostávajú úplné informácie, ktoré potrebujú, či informácie, ktoré jednotlivé miesta poskytujú, sú niekde využívané. Najväčším nedostatkom takto vedených racionalizačných štúdií je azda tá skutočnosť, že sú nadmieru podrobné a strácajú sa pri ich spracúvaní podstatné súvislosti z hľadiska dôležitosti pre riadenie a evidenciu. Informácie nie sú dostatočne diferencované, je ich veľa a vznikajú problémy, čo s takto zhromaždeným materiálom robiť. Mnohé takto vedené racionalizačné štúdie neboli dokončené z toho dôvodu, že pre svoju podrobnosť a neujasnenosť neprispeli k zvýšeniu ani úrovni riadenia, ani k zníženiu objemu administratívnych prác. (Borovský, 2009)
Racionalizácia práce
V poslednom čase rastie počet prác, ktoré sa zameriavajú na aplikáciu systémovej teórie v racionalizácii. Ak sledujeme vývoj riadenia, zisťujeme, že nároky na riadenie sa neustále zvyšujú. Vzrast nárokov je vyvolávaný neustálym narastaním zložitosti výrobných procesov a nevyhnutnosťou v procese riadenia rozhodovať s prihliadnutím na mnohé faktory technického, technologického, organizačného, ako aj ľudského charakteru. Význam racionalizačnej činnosti jednotlivcov i pracovných kolektívov sa preto ustavične zvyšuje. Podstatné zvýšenie frekvencie, stupňa i rozsahu racionalizačných procesov, ako aj rast podielu tvorivej, inovačnej práce v pracovnej náplni každého výrobného i nevýrobného pracovníka patrí k charakteristickým znakom vedecko-technickej revolúcie. Cieľavedomé, plánovité, organizované a riadené tvorenie, navrhovanie a realizácia inovácií, ktoré sú založené na najnovších vedeckých poznatkoch a ktoré využívajú najnovšie materiálne prvky modernej techniky, tvorí podstatu vedecko-technického pokroku v organizácii každého typu. Efektívnosť organizácií každého typu bude teda čoraz väčšmi závisieť od schopností ich pracovníkov tvoriť, navrhovať a realizovať inovácie. (Borovský, 2009)
Racionalizácia výrobného procesu
Výroba je každá činnosť, ktorá tvorí hodnotu. Výroba zahŕňa všetky hospodárske činnosti spojené so zaistením výrobkov a služieb. (Synek, 2013)
Proces predstavuje postupnosť na seba nadväzujúcich činností ako sú napríklad vybavenie objednávky, príjem nového zamestnanca, prijatie a uskladnenie materiálu a pod. Každý proces začína na základe podnetu a mal by mať nejaký výstup alebo reagovať na daný podnet. (Révészova, 2009)
Výrobný proces môžeme charakterizovať ako tvorivý proces, ktorého funkciou je tvorba úžitkových hodnôt a predstavuje hlavnú činnosť podniku. Medzi základné aspekty jeho členenia patria:
- výrobný program,
- zložitosť výrobkov,
- účasť prírody, človeka a techniky,
- použitá technológia,
- skladba výrobkov, spôsob a miera opakovateľnosti výroby. (Kupkovič, 1996)
Výrobný proces sa však môže členiť podľa ďalších hľadísk a to podľa výrobného procesu, konečného výrobku stupňa mechanizácie.
Podľa výrobného procesu (Keřkovský, 2001)
- pracovný proces – je charakteristický priamym vynakladaním ľudskej práce. Za podmienky, že je proces plno automatizovaný, sa stáva pracovný proces jeho určujúcou zložkou.
- technologický proces – je to proces spojený priamo s výrobou nejakého výrobku (frézovanie, tepelné spracovanie atd.).
- prírodný proces – využíva pôsobenie prírodných síl ( napr. korózia, prirodzené sušenie, a pod.).
- kontrolný proces – zabezpečuje kontrolu kvality vykonaných operácií.
- manipulačný proces – s pracovným predmetom sa manipuluje, ale nemení sa jeho tvar, kvalita ani množstvo ( skladovanie, preprava, počítanie, váženie, balenie, nakládka, vykládka atd.).
- udržovací proces – do neho zahrňujeme údržbu, modernizáciu, opravy a obnovu pracovných prostriedkov.
Podľa konečného výrobku (Melčák, 1995)
- základné procesy – vyrábajú sa v nich výrobky určené k predaji.
- pomocné procesy – plnia funkciu technického a energetického zabezpečenia základných výrobných procesov, napr. údržba a oprava strojov, zariadení a budov, výroba a dodávka energií a pod..
- obslužné procesy – plnia funkciu hospodárskych služieb ako je skladovanie, doprava, administratíva, ochrana, sociálne zabezpečenie ( zdravotnícke zariadenie, kantína ).
Podľa stupňa mechanizácie (Keřkovský, 2001)
- ručný proces – pracovný predmet opracováva človek pomocou ručných nástrojov (rezaním, hobľovaním, pilovaním) alebo ručných strojov ( vŕtaním elektrickou ručnou vŕtačkou, brúsenie flexibrúskou atd.)
- mechanizovaný proces – časť predmetu sa opracováva na stroji, ktorý riadi človek. Aj tu ich potom môžeme rozlišovať na prácu ručnú ( napr. sústruženie zaoblenej hrany obrobku pilníkom), strojno- ručne ( ručný posuv suportu vodiacim hriadeľom a pod.).
- automatizovaný proces – stroj opracováva pracovný predmet od začiatku do konca bez zásahu ľudskej ruky ( človek stroj iba obsluhuje a kontroluje).
Typy výroby
- plynulá – výroba v týchto prípadoch prebieha z technologických či iných dôvodov prakticky nepretržite t.j. 24 hod. denne, 7 dní v týždni, po celý rok. Môže ísť napr. o spracovanie ropy v rafinérii alebo výrobu surovej oceli. Zaistenie plynulej výroby býva spravidla nákladnejšie, vzhľadom k zaisteniu potrebných podmienok a prostrediu pre pracovníkov ( doprava, osvetlenie, stravovanie, príplatky za prácu v noci, o víkendoch a sviatkoch).
- prerušovaná – u prerušovanej výroby býva z cela bežne výrobný proces po určitých operáciách uskutočnených na určitom pracovisku prerušovaný a až potom pokračuje na ďalšom pracovisku. Prerušovaná výroba je typická napríklad pre strojárenský priemysel. Existujú tu výhody aj nevýhody tohto typu výroby. Na jednej strane sa pri prerušovanej výrobe predlžuje priebežná doba výroby a tým sa zvyšujú výrobné zásoby, kolísa výkonnosť, čo väčšinou vedie ku zvyšovaniu výrobných nákladov. Na druhej strane v prerušovanej výrobe sa lepšie udržujú stroje vďaka prestávkam.
- kusová – je taká výroba, v ktorej sa vyrába po jednom alebo po niekoľkých málo kusoch výrobkov. Počet druhov vyrábaných výrobkov býva veľký. Keďže je výroba uskutočňovaná na základe objednávok, hovorí sa o zákazkovej výrobe. V zrovnaní s riadením sériovej a hromadnej výroby je náročnejšia, na druhej strane dokáže pružnejšie reagovať na požiadavky zákazníkov.
- sériová – vyžaduje menší počet druhov výrobkov, ktoré sa potom vyrábajú opakovane, pravidelne a vo väčších množstvách. Výrobná séria sa potom nazýva tá dávka určitých výrobkov, ktorá je vyrábaná bez prerušenia. Ak sa séria jednotlivých výrobkov opakuje pravidelne a sú rovnako veľké, hovoríme o rytmickej sériovej výrobe, v opačnom prípade o nerytmickej sériovej výrobe.
- hromadná – spočíva vo výrobe veľkého množstva jedného druhu výrobku. Priebeh výrobného procesu sa po celú dobu výroby výrobku pravidelne opakuje a je do značnej miery stabilizovaný. Za organizačne najvyššiu formu hromadnej výroby býva označovaná prúdová výroba , ktorá je charakteristická tým, že má plynulý optimalizovaný tok rozpracovaných výrobkov medzi pracoviskami. (Keřkovský, 2001)
Typy výrob sa tiež líšia z hľadiska možnosti vyhovieť individuálnym želaním zákazníka. Kusová výroba umožňuje podniku najväčšie prispôsobenie individuálnym želaniam zákazníka . Opakom je hromadná a sériová výroba, kde je to veľmi obtiažne, ba až nemožné.
Zabezpečenie chodu výrobného procesu
Aby sa správne zabezpečil chod výrobného procesu vo výrobnej jednotke, treba sa včas postarať o predvýrobnú a odbytovú etapu. Výroba výrobkov a ich reprodukcia sa uskutočňuje v troch etapách:
- Predvýrobná etapa – Patrí sem technická príprava výroby (výskum, vývoj, konštrukčná a technologická príprava a obstarávanie (materiálu). Od rýchlosti a kvality zabezpečenia predvýrobnej etapy do veľkej miery závisí efektívnosť predvýrobnej činnosti.
- Výrobná etapa – V nej sa vykonávajú technologické zmeny východiskových materiálov. Tu sa dáva súčiastkam a celému výrobku taký tvar alebo zloženie, aký určil konštruktér technickou dokumentáciou, aby sa dosiahla úžitková hodnota s požadovanou úrovňou kvality a s minimálnymi výrobnými nákladmi.
- Odbytová etapa – Najčastejšie zahrňuje zabalenie, naloženie, expedíciu a preberanie výrobku zákazníkom. (Páleník, 2010)
Racionalizácia výrobného procesu
Schopnosť výrobných podnikov byť úspešné a konkurencieschopné si v dnešných podmienkach vyžaduje súčasné zlepšovanie troch základných faktorov: rast pružnosti, zvyšovanie kvality a znižovanie nákladov. Tie procesy a činnosti v podniku, ktoré vykazujú znaky neefektívnosti, je potrebné dôkladne analyzovať a následne nájsť a uplatniť vhodný spôsob či metódu optimalizácie.
Optimalizácia výrobných procesov teda patrí v súčasnosti medzi najčastejšie optimalizačné úlohy vo výrobe.
Zložitosť a náročnosť trhového prostredia núti podniky, aby venovali pozornosť hlavne zdokonaľovaniu prevádzkových podmienok. Podnik musí fungovať tak, aby transformácia vstupov na výstupy prebiehala pri optimálnej spotrebe výrobných vstupov, optimálnej voľbe výrobných postupov, prostriedkov a pri optimálnom využití výrobnej kapacity. Zároveň však musí umožňovať konkurencieschopnosť podniku, realizáciu ekonomických cieľov a zvyšovanie efektívnosti.
Keďže základným momentom efektívnosti je optimálne využitie všetkých podnikových zdrojov, potom sa ako jeden z faktorov javí technicko-organizačná úroveň výroby. Pri jej posudzovaní sa vychádza z hodnotenia charakteru a typu výroby, z hodnotenia vonkajších vzťahov výrobných jednotiek, z hodnotenia vnútornej štruktúry (procesov, operácií a prvkov) a tiež z hodnotenia formy organizácie výroby. Posudzuje sa predovšetkým využitie rozhodujúcich výrobných činiteľov a ich účinnosť vo vzájomných vzťahoch. Medzi vybrané čiastkové faktory technicko-organizačnej úrovne výroby je možné zaradiť:
- technickú úroveň výrobných prostriedkov,
- stupeň mechanizácie a automatizácie,
- vybavenosť práce technikou,
- organizáciu a stupeň hromadnosti výroby,
- kvalifikáciu a zručnosti pracovníkov,
- úroveň technológie a konštrukcie výrobku. (Krauszová, 2015)
Použitá literatúra
BOROVSKÝ A. Racionalizácia ako služba riadenia výroby. Transfer inovácií 14/2009. 2009. Strojnícka fakulta. Katedra manažmentu a ekonomiky. Košice. Online: http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/archiv/transfer/14-2009/pdf/177-180.pdf
DZUKO J. Racionalizácia v podniku. Bratislava. Alfa. 1973. 304 s. ISBN 63-034-73
EUROEKONOM. Pracovná sila ako výrobný faktor. Ekonomika podniku – okruh č. 5. 2015. Online: https://www.euroekonom.sk/download/0064-statnice-ekonomika-podniku-05-05.pdf
KEŘKOVSKÝ M. Moderní přístupy k řízení výroby. 1.vyd. Praha. C.H. Beck. 2001. 115 s. ISBN 80-7179-471-6
KUPKOVIČ, M. a kol. : Podnikové hospodárstvo. Bratislava: Sprint, 1996, 452 s. ISBN 80-88848-71-7
MELČÁK M. Výrobní management. Zlín: Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, 1995. 128 s.
PÁLENÍK M. Zabezpečenie spôsobilosti výrobného procesu. Trenčín. Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Fakulta mechatroniky. Diplomová práca. Online: http://www.kiwiki.info/index.php/Zabezpe%C4%8Denie_sp%C3%B4sobilosti_v%C3%BDrobn%C3%A9ho_procesu
RÉVÉSZOVA L. Základy modelovania podnikových procesov. Košice. Technická univerzita v Košiciach. Ekonomická fakulta. 2009. ISBN 978-80-553-0174-7
SYNEK M. Riadenie výroby. 2013. Vedomosti. Online: https://managementmania.com/sk/riadenie-vyroby
SZOMBATHYOVÁ E., KRAUSZOVÁ A. Možnosti racionalizácie pracoviska ručnej montáže. Transfer inováií 11/2008. Košice. Technická univerzita v Košiciach. 2008. Online: http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/archiv/transfer/11-2008/pdf/71-73.pdf