Plánovanie pracovníkov zahŕňa:
1. Plánovanie potreby pracovníkov
2. Plánovanie pokrytia pracovníkov
1. Plánovanie potreby pracovníkov – treba si odpovedať na 3 základné otázky.
a) akých prac. budeme potrebovať?
b) koľko prac. v potrebnej kval. štruktúre?
c) kedy budeme týchto prac. potrebovať?
Predpokladom dobrého plánu je realistické predvídanie budúcej potreby prac. Potreba prac. /PP/ je závislá od viacerých faktorov:
1. vonkajšie faktory – pravdepodobné smery rozvoja eko., soc., medzin. politiky štátu, možné zmeny na trhu, ale aj vývoj v oblasti techniky a technológie
2. vnútorné faktory – podniková výrobná orientácia, mater. fin. zdroje, využiteľný fond prac. doby, mobilita prac., súčasná veková štruktúra prac., profesno-kvalifikačná štruktúra, ale aj výkonová štrukt. pracovníkov, ich potreby a chovanie.
odhad perspektívnej potreby je najdôležitejšou časťou plánovania.
Pre odhad potreby prac. sa využívajú 2 metódy:
A) intuitívna
B) kvantitatívna
A) INTUITÍVNE – založené na poznaní vzťahu medzi výrob. úlohami, technológiami a prax. silou. Kladie veľmi vysoké nároky na skúsenosti prac.,kt. tento odhad robia. Patria sem všetky druhy expertných metód a to :
DELFSKÁ metóda – časovo a finančne menej náročná, skupina expertov sa snaží
dosiahnúť vzájomnú zhodu v budúcom vývoji všetkých faktorov, kt. by mohli ovplyvniť
budúcu potrebu prac. v podniku. V skupine by mali byť zahrnutí experti z rôznych oblastí,
a to nielen z podniku, ale aj z okolia, mali by to byť prac. z rôznych stupňov riadenia.
KASKÁDOVÁ metóda – umožní urobiť nielen odhad potreby, ale aj odhad pokrytia prac.
z vnútorných zdrojov. Spočíva v tom, že podnikové úlohy sa rozpisujú na stále nižšie
organizačné jednotky. Tento proces končí u vedúceho prac., kt. je v organiz. štruktúre v
podniku na najnižšej úrovni. Musí odhadnúť, koľko a akých prac. bude potrebovať, aby
dokázal splniť stanovené úlohy. Musí vedieť urobiť aj odhad pokrytia tejto potreby
z vnútorných zdrojov.
B) KVANTITATÍVNE – používajú matematický a štatistický metodologický aparát, využívajú množstvo dát. Patria sem napr. metódy založené na analýze vývojových trendov, korelácií, regresií, modelovaní, simulácií a metódy vychádzajúce z poznatkov ekonomiky práce.
2. Plánovanie pokrytia potreby pracovníkov
– plánujeme zaisťovanie zdrojov prac. síl a vytyčov. ciest, ako zabezpečiť potrebné zdroje prac. síl.Je potrebné odhadnúť koľko a akých pracovníkov z vlastných zdrojov v podniku ostane a či budú schopní zabezpečiť podnikové ciele. Odhad vnútorných zdrojov prac. síl v podniku začína zistením koľko a akých prac. je zoradených do prac. funkcií. Potom sa snažíme odhadnúť straty prac., ku kt. dôjde v pribehu plánov. obdobia. V 3. kroku odhadujeme vnútornú mobilitu. Záverečný krok predstavuje konfrontáciu výsledkov predchádzajúcich krokov s odhadom potreby budúcich prac.
Môže dôjsť k týmto 3 možnostiam:
1. podnik má dostatok prac. v potrebnej štruktúre
2. podnik má nedostatok prac.
3. podnik má prebytok prac. /prepúšťanie/
Pri nedostatku prac. je potrebné urobiť celý rad čin
ností na pokrytie potreby prac. Je potrebné zistiť či sa dá táto potreba zabezpečiť z vnútorných zdrojov, rezervy treba hľadať tiež aj vo zvýšení produktivity práce, v prerozdelení práce a pod. Ak to nie je možné, začnú sa hľadať prac. z vonkajších zdrojov.
Zdrojom informácií o dostupných vonkajších zdrojoch sú:
– úrady práce, štatistiky, médiá, školy, informácie o sčítaní ľudu a pod. Pre odhad budúcich vnútorných zdrojov prac. síl. v podniku sa používa metóda bilancie reprodukcie prac. síl, pre odhad vonkajších zdrojov prac. síl je možné použiť demografické metódy.
Postup plánovania pracovníkov:
1. definovanie cieľov podniku
2. transformácia podnik. cieľov do potreby prac. síl a stanovenie celkovej potreby prac. potrebných pre splnenie cieľov
3. odhad budúcich vnútorných zdrojov, čo sa týka počtu a štruktúry
4. konfrontácia budúcej potreby prac. s odhadom budúcich vnútorných zdrojov, výsledkom môže byť rovnováha, nedostatok, prebytok
5. pokrytie potreby moblizáciou vnútorných zdrojov, vypracuvávajú sa plány vzdelávania, rozmiestňovania, odmeňovania prac., a nadbytok sa rieši plánom prepúšťania prac.
6. v prípade, že nie je možné podnikové ciele zabezpečiťvnútornými zdrojmi, obrátiť sa na trhu práce a vonkajšie zdroje, zostavuje sa plán získavania výberu prac.
7. opäť sa skonfrontuje budúca potreba prac. s možnosťami pokrytia z vnútorných aj z vonkajších zdrojov
8. kontrola a vyhodnocovanie plnenia plánu
9. úprava plánu potreby