Organizačná štruktúra
Organizačná štruktúra (OŠ) je mechanizmus, ktorý slúži na koordináciu a riadenie aktivít členov organizácie. Zmyslom organizačnej štruktúry podniku je rozdelenie práce medzi členov organizácie a koordinácia aktivít tak, aby boli zamerané na dosahovanie organizačných cieľov.
Organizačná štruktúra umožňuje:
- efektívnu činnosť organizácie a využitie zdrojov,
- sledovanie aktivít organizácie,
- prispôsobenie zmenám v okolí,
- pridelenie zodpovednosti za jednotlivé oblasti činnosti organizácie členom a skupinám členov,
- koordináciu činností rôznych zložiek organizácie a rôznych oblastí činností,
- sociálne uspokojenie členov, ktorí pracujú v organizácii.
Pri tvorbe OŠ sa riešia 2 otázky:
- organizačná diferenciácia činností – spočíva v tom, že celková úloha organizácie sa rozčlení na útvary. Poznáme:
- vertikálna diferenciácia – vertikálna deľba práce, počet úrovní a stupňov riadenia.
- horizontálna diferenciácia – horizontálna deľba práce s jedným vedúcim – rozpätie riadenia.
- organizačná integrácia – znamená zlaďovanie, zjednotenú koordináciu jednotlivých útvarov organizácie.
Typy organizačných štruktúr
V súčasnosti sa stretávame s nasledovnými organizačnými štruktúrami:
- jedoduchá
- funkcionálna
- objektová
- divizionálna
- holdingová
- sieťová
Jednoduchá organizačná štruktúra
Organizácia je spravidla neformálna, mimoriadne pružná a dynamická. Majiteľ realizuje všetky činnosti. Mnohé firmy v tejto fáze aj končia svoj životný cyklus. Úspešný, ktorý prežijú krízu (preťaženie, zvyšujúci počet prevádzok), pokračujú ďalej.
Funkcionálna organizačná štruktúra
Firma je rozdelená na jednotlivé úseky podľa rôznych funkčných oblastí. Najčastejšie odborné úseky:
- Predaj – manažér je zodpovedný za celú oblasť organizácie a riadenia obchodnej prevádzky. Jeho kompetencie: spoluúčasť na tvorbe ročného plánu obratu, nákupu, zásob, pracovníkov, organizácia obchodnej prevádzky, presonálne zabezpečenie, komplexná kontrola.
- Marketing – manažér zostavuje marketingový plán, výskum trhu, koordinuje využívanie marketingových nástrojov, sleduje spotrebiteľský dopyt.
- Ekonomika a financovanie – ide o finančné zabezpečenie marketingových zámerov, plánov, manažér sa stará o finančnú rovnováhu firmy, štatistiku, ekonomickú kontrolu.
- Logistika – manažér pre logistiku vykonáva súbor činností týkajúcich sa materiálno – technickej základne firmy, rozvoj obchodnej siete a obeh tovaru, údržbu a opravy, informačný systém obehu tovaru.
- Personalistika – manažér zodpovedá za personálne riadenie podniku, vzdelávanie, výcvik pracovníkov, realizáciu sociálneho programu atď.
Niektoré činnosti sa môžu efektívnejšie zabezpečovať cez outsourcing, napr. právne služby, personálne aktivity, marketingové výskumy, upratovacie služby. Funkcionálna OŠ je typická pre stredné a väčšie podniky. Umožňuje využívať deľbu práce a špecializáciu pracovníkov na určitú odbornú činnosť, čo pomáha zvýšiť produktivitu práce firmy. Funkcionálna OŠ výborne funguje, keď je presne stanovená právomoc a zodpovednosť jednotlivých pracovníkov a keď sa podnik nachádza v pokojnom prostredí. V premenlivom prostredí, a keď je potrebné vytvoriť ďalšie riadiace medzičlánky sa stáva riadenie niekedy pomalým a ťažkopádnym. Riešením môže byť objektová OŠ, ktorá využíva vecnú deľbu práce.
Objektová organizačná štruktúra
Ide o vytváranie organizačných celkov podľa týchto kritérií:
- podľa geografických oblastí, v ktorých podnik pôsobí,
- podľa sortimentných skupín,
- podľa typov prevádzkových jednotiek,
- podľa vecne odlíšených činností.
Hospodárske strediská (HS)
Ak máme hovoriť o hospodárskych strediskách, musia byť dodržané tieto podmienky:
- HS musí mať merateľné vstupy aj výstupy,
- je hodnotené podľa dosiahnutého hospodárskeho výsledku,
- poskytované výkony medzi HS sa zúčtovávajú vo vnútropodnikových cenách
Existujú 2 typy hospodárskych stredísk:
- Prevádzkové strediská (PS) – PS sa môže stať maloobchodná jednotka, veľkoobchodný sklad, stredisko dopravy, stredisko opráv či údržby; zriaďujú sa podľa činností. Býva problém určiť mieru samostatnosti a právomoci pre vedúceho prevádzkového strediska – tento problém sa týka nákupu a predaja. Nákup sa vykonáva trojakým spôsobom:
- Centralizovane – nákup zabezpečuje centrálny útvar.
- Decentralizovane – každá jednotka si nakupuje sama tovar.
- Kombinovane
Vo všeobecnosti možno povedať, že vedúci PS nerozhodujú o strategických otázkach, ale môžu rozhodovať o taktických a operatívnych otázkach.
- Nákladové strediská (NS) – NS môže byť marketingové oddelenie alebo celé vedenie podniku, nezaisťujú hospodársky výsledok, ale sleduje sa pri nich iba neprekročenie plánovaných nákladov.
Divizionálna organizačná štruktúra
Podnik sa rozdelí na menšie časti vytvorením divízií. Divízie môžeme členiť tak ako pri HS: podľa geografických oblastí, sortimentných skupín, distribučných kanálov a vecne odlišných činností. Na rozdiel od hospodárskeho strediska môžu mať divízie aj všetky potrebné správne útvary. Divizionálny spôsob organizácie vedie k poloautonómnym jednotkám, ktorých vedúci je porovnateľný k vedúcemu malého podniku. Jediný rozdiel je v tom, že vedenie firmy rozhoduje o diverzifikačnej stratégii, alokácii zdrojov, o výbere segmentov trhu, teritoriálnom smerovaní nákupu a predaja. Vedúci rozhoduje o stratégii prenikania na trh a nástrojoch na jej realizáciu. Základný zmysel divízií je v tom, že sa sprehľadňuje podnikateľský úspech jednotlivých divíziií a veľmi jasne deklaruje, aký podiel majú jednotlivé divízie na celkovom zisku.
Výhody tejto organizácie:
- Znižuje zaťaženie najvyššieho vedenia.
- Zabezpečuje preukázateľnosť výsledkov.
- Divízie sú pomerne uzavreté a navzájom od seba nezávislé, nevyžaduje sa koordinácia.
- Umožňuje decentralizáciu rozhodovania v organizácii.
- Výchova vedúcich pracovníkov.
Nevýhody:
- Môžu sa stať tak nezávislými, že budú pôsobiť proti záujmom podniku ako celku.
- Vedúci môžu uprednostniť krátkodobé výnosy pred dlhodobými.
- Vysoké administratívne výdavky, duplicitujú sa štábne funkcie.
Holdingová organizačná štruktúra
Holdingová organizačná štruktúra označuje zoskupenie hospodárskych subjektov, v ktorom jeden subjekt ovláda prostredníctvom kapitálovej účasti ostatné subjekty. Ovládajúci subjekt = materská spoločnosť, ovládané spoločnosti = dcérske spoločnosti. Holdingová štruktúra spája výhody decentralizácie operatívneho riadenia so synergickými efektmi kapitálového zoskupenia a jeho riadenia ako celku. Holdingy sa vytvárajú v rôznych odvetviach.
Existujú rôzne druhy holdingov:
- Tradičný holding – ovládajúca spoločnosť (holder) sám bezprostredne podniká.
- Čistý (finančný) holding – nevykonáva vlastnú výrobnú a obchodnú činnosť, ale spravuje majetkové podiely dcérskych spoločností, zameriava sa na strategické riadenie, finančnú politiku. Príjmom sú dividendy z jej majetkových podielov v dcérskych spoločnostiach.
- Strategický riadiaci holding – sústreďuje sa na vytváranie holdingovej stratégie, posudzovanie stratégií dcérskych spol. a ich koordináciu, strategické plánovanie, financovanie, kontrolu, personálnu a daňovú problematiku.
- Operatívny riadiaci holding – má silný riadiaci vplyv na holdingové zložky, bezprostredne riadi aj niektoré operat. činnosti.
Holding môže byť:
- jednostupňový (materská – dcérske spol.) alebo
- dvojstupňový (materská – dcérske – vnukovské spol.)
Výhody holdingu:
- Kapitálové prepojenie
- Ovplyvňovanie správania iných podnikov
- Možnosť zahraničnej kapitálovej účasti
- Lepšie konkuruje na trhu
- Lepšia rezistencia voči riziku
- Možnosť diverzifikácie
Nevýhody holdingu:
- Zložitejšie presadzovanie vôle materskej spoločnosti cez predstavenstvá, konateľov, či valné zhromaždenia dcérskych spoločností
- Netransparentnosť
- Bariéry pre finančné transfery
- Bariéry pre operatívne príkazy
Sieťová organizačná štruktúra
Väčšinou nie sú hlavným typom organizačných štruktúr. Sieťovú štruktúru budujú si malé firmy a stredné podniky aby sa bránili expanzii veľkých nadnárodných spoločností a spolu vytvárajú podnikateľské siete. Vznikajú na základe kooperačných dohôd medzi podnikmi (výrobnými, obchodnými, dopravnými). Podstatou je, že v podobe siete, hviezdice sú prepojené a spoločne sa delia na podnikateľskom úspechu na trhu. Umožňujú viac výhod, medzi nimi napríklad zníženie nákladov, zvýšenie špecializácie deľby práce, rýchlejšie zavádzanie noviniek, rozdelenie rizika a pod.
Zdroje
ČIHOVSKÁ, V. – MATUŠOVIČOVÁ, M. – HVIZDOVÁ, E. 2012. Manažment obchodných organizácií. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, 2012. 302 s. ISBN 978-80-3473-4.